Stavba oka: z čoho sa skladá a ako vidíme
Oko má priemer len okolo 24 milimetrov, no ukrýva niekoľko vrstiev, šošovku, svaly aj nerv. Všetky musia presne spolupracovať, aby ste videli ostro. Keď rozumiete, z čoho sa oko skladá, ľahšie pochopíte, prečo vidíte rozmazane, čo vám pri vyšetrení zraku meria optometrista a ako vám na základe nameraných dioptrií navrhne okuliare.

Ako oko vidí – v skratke
Svetlo prejde cez rohovku, ktorá ho lomí najviac. Potom prechádza zrenicou – otvorom v dúhovke – a šošovkou, ktorá obraz doostrí podľa toho, či sa pozeráte do diaľky alebo na blízko. Cez priehľadný sklovec dopadne na sietnicu, kde sa svetlo zmení na nervový signál. Ten odvedie zrakový nerv do mozgu a až mozog z neho poskladá obraz, ktorý „vidíte“.
Ak sa svetlo nezaostrí presne na sietnicu, vidíte rozmazane. Okuliarové sklo s dioptriami pomôže, aby sa svetlo zaostrilo na správnom mieste. Podľa toho, aká chyba v oku je, používame iný typ skla:
- Krátkozrakosť (zle vidíte do diaľky) – koriguje ju rozptylka, sklo s mínusovou dioptriou.
- Ďalekozrakosť (oko sa namáha, najmä na blízko) – koriguje ju spojka, sklo s plusovou dioptriou.
- Astigmatizmus (obraz je rozmazaný a skreslený) – koriguje ho cylindrické sklo, ktoré láme svetlo v jednom smere silnejšie ako v druhom.
- Presbyopia (po 40-ke horšie vidíte na blízko) – riešia ju okuliare na blízko, progresívne sklá (multifokálne sklá) alebo office sklá.
V animácii si prepnite, ako svetlo prechádza zdravým, krátkozrakým a ďalekozrakým okom a čo s ním urobí okuliarové sklo.
Predná časť oka
Predná časť oka prijíma svetlo a usmerňuje ho dovnútra. Patrí sem rohovka, spojovka, predná očná komora, dúhovka a zrenica.
Rohovka (lat. cornea)
Priehľadná klenutá vrstva úplne vpredu, akési okienko oka. Láme svetlo najviac zo všetkých častí oka – zhruba na dve tretiny.
Ak rohovka nie je zakrivená rovnomerne, vzniká astigmatizmus. Obraz je potom rozmazaný do diaľky aj na blízko a čiary v jednom smere vidíte ostrejšie ako v inom. Na rohovke ležia aj kontaktné šošovky.

Spojovka (lat. tunica conjunctiva)
Tenká priehľadná blana, ktorá pokrýva bielko a vnútornú stranu viečok. Chráni oko a pomáha udržiavať ho vlhké.
Keď sa podráždi alebo zapáli, oko sčervenie, svrbí či slzí – hovoríme o zápale spojoviek.

Predná očná komora (lat. camera anterior bulbi)
Malý priestor medzi rohovkou a dúhovkou. Vypĺňa ho číra tekutina – komorový mok, ktorý vyživuje prednú časť oka.
Tekutina sa neustále tvorí a zároveň odteká. Ich rovnováha určuje vnútroočný tlak. Keď tekutina neodteká dostatočne, tlak stúpa a môže poškodiť zrakový nerv.

Dúhovka (lat. iris)
Farebná časť oka. Je to vlastne sval, ktorý mení veľkosť otvoru v strede – zrenice.
Prečo máme rôznu farbu očí? Farbu určuje množstvo pigmentu melanínu v dúhovke. Hnedé oči ho majú veľa. Modré oči ho majú málo a modrý pigment v nich v skutočnosti vôbec nie je – modrú farbu vytvára rozptyl svetla v dúhovke, podobne ako modrú farbu oblohy. Zelené a sivé oči sú niekde medzi.

Ľudia s albinizmom majú v tele veľmi málo alebo žiadny melanín, a to aj v dúhovke. Dúhovka je preto takmer priesvitná a pôsobí svetlomodro až sivo. Pri určitom osvetlení alebo na fotke s bleskom môžu oči vyzerať až červenkasto či fialovo – cez priesvitnú dúhovku totiž presvitá svetlo odrazené od sietnice plnej ciev. Keďže dúhovka nedokáže dobre tieniť, sú ich oči veľmi citlivé na svetlo. Často majú aj horšiu zrakovú ostrosť, lebo bez melanínu sa nevyvinie naplno ani sietnica v mieste ostrého videnia.
Zrenica (lat. pupilla)
Čierny otvor v strede dúhovky, cez ktorý prechádza svetlo do oka. Čierny je preto, lebo svetlo, ktoré cezeň vojde, sa už takmer nevráti späť.
Prečo sa zrenica zužuje a rozširuje? Funguje ako clona fotoaparátu a riadi ju reflex – deje sa to sama, bez našej vôle. Na silnom svetle sa zúži, aby chránila sietnicu pred oslnením a obraz bol ostrejší. V šere sa rozšíri, aby do oka prešlo čo najviac svetla. Zrenica sa zužuje aj pri pohľade na blízko.

Šošovka a zaostrovanie
Vďaka šošovke vidíte ostro na diaľku aj na blízko. Pri zaostrovaní spolupracuje s drobným svalom a jemnými vláknami.
Šošovka (lat. lens)
Priehľadné pružné teleso za zrenicou. Dokáže meniť tvar – byť plochejšia alebo vypuklejšia – a tak oko preostrí z diaľky na blízko. Tejto schopnosti hovoríme akomodácia.
Keď sa šošovka s vekom zakalí, vzniká sivý zákal.

Riasnaté teleso (lat. corpus ciliare)
Krúžok svalu okolo šošovky. Keď sa sval stiahne, šošovka sa vyklene a oko zaostrí na blízko. Keď sa uvoľní, šošovka sa sploští a oko vidí do diaľky.
Riasnaté teleso zároveň tvorí tekutinu, ktorá vyživuje prednú časť oka.

Závesný aparát šošovky (lat. zonula ciliaris)
Stovky jemných vláken, na ktorých je šošovka zavesená ako na pružinách. Prenášajú na ňu ťah riasnatého svalu – keď povolia, šošovka sa vyklene.

Ako to celé funguje, si pozrite v animácii:
S vekom šošovka tvrdne a stráca pružnosť. Okolo 40. až 45. roku si väčšina ľudí všimne, že mobil či noviny musí pri čítaní odďaľovať. Ide o presbyopiu – prirodzené starnutie oka, nie o chorobu. Riešením sú okuliare na blízko, office sklá na prácu pri počítači alebo progresívne (multifokálne) sklá, ktoré spájajú videnie do diaľky aj na blízko v jednom skle.
Zadná časť oka
V zadnej časti oka sa zo svetla stáva obraz. Svetlo prejde sklovcom, dopadne na sietnicu a zrakový nerv ho ako signál odvedie do mozgu.
Sklovec (lat. corpus vitreum)
Priehľadná rôsolovitá hmota, ktorá vypĺňa väčšinu oka a drží jeho guľatý tvar. Svetlo ňou prechádza bez prekážok až na sietnicu.
S vekom sklovec postupne rednie. Vtedy si môžete všimnúť „mušky“ alebo pavučinky, ktoré sa pohybujú v zornom poli. Väčšinou sú neškodné. Ak sa však náhle objaví veľa nových mušiek alebo záblesky, choďte ešte v ten deň k očnému lekárovi.

Sietnica (lat. retina)
Tenká vrstva nervových buniek, ktorá vystiela oko zvnútra. Funguje ako snímač vo fotoaparáte – mení svetlo na nervový signál.
Má dva druhy buniek: tyčinky, vďaka ktorým vidíme v šere, a čapíky, ktoré zabezpečujú ostré a farebné videnie.

Tyčinky a čapíky – dva druhy „snímačov“ v sietnici (lat. bacilli et coni)
Sietnica obsahuje dva druhy buniek citlivých na svetlo. Každý z nich robí inú prácu.
Tyčinky – videnie v šere
- Je ich asi 120 miliónov.
- Sú veľmi citlivé, stačí im aj málo svetla – vďaka nim vidíte v noci.
- Nerozlišujú farby, vidia len odtiene sivej.
- Sú hlavne na okrajoch sietnice, zachytávajú pohyb a periférne videnie.
Čapíky – farby a ostrosť
- Je ich asi 6 miliónov.
- Potrebujú viac svetla, fungujú hlavne cez deň.
- Majú tri druhy – pre červenú, zelenú a modrú farbu. Ich kombináciou vidíte všetky farby.
- Najviac ich je v žltej škvrne, preto ňou vidíte najostrejšie.
- „V noci sú všetky mačky sivé“ – je to pravda. Pri slabom svetle pracujú len tyčinky a tie farby nevidia.
- Slabú hviezdu na nočnej oblohe uvidíte lepšie, keď sa nepozriete priamo na ňu, ale kúsok vedľa. Jej svetlo vtedy dopadne na tyčinky na okraji sietnice.
- Keď vojdete zo svetla do tmy, oči si zvykajú až 20–30 minút. Tyčinky sa musia „nabiť“.
- Farbosleposť vzniká, keď niektorý druh čapíkov chýba alebo nefunguje správne. Najčastejšie ide o zámenu červenej a zelenej a postihuje oveľa viac mužov ako žien.
Žltá škvrna (makula) (lat. macula lutea)
Malé miesto v strede sietnice, kde je najviac čapíkov. Je to miesto najostrejšieho videnia – vďaka nemu čítate, rozoznávate tváre a vidíte detaily.
Keď je žltá škvrna poškodená, napríklad pri degenerácii makuly, človek prestáva ostro vidieť práve v strede obrazu.

Terč zrakového nervu (slepá škvrna) (lat. discus nervi optici)
Miesto, kde zo sietnice vychádza zrakový nerv. Nie sú tu žiadne bunky citlivé na svetlo, preto oko v tomto bode nevidí nič. Bežne si to nevšimnete – mozog medzeru doplní a druhé oko ju prekryje.

Zrakový nerv (lat. nervus opticus)
Akýsi „kábel“ z viac ako milióna nervových vlákien, ktorý vedie signál zo sietnice do mozgu. Až mozog z neho poskladá obraz, ktorý vidíme.
Poškodenie zrakového nervu je nevratné. Preto sa toľko hovorí o prevencii zeleného zákalu, ktorý nerv postupne ničí.

Obal a pohyb oka
Oko chránia a vyživujú tri vrstvy a pohybuje ním šesť svalov.
Bielko (skléra) (lat. sclera)
Pevný biely obal, ktorý chráni oko a udržiava jeho tvar. Je to tá biela časť oka, ktorú vidíte v zrkadle. Vpredu plynulo prechádza do priehľadnej rohovky.

Cievovka (lat. choroidea)
Tenká vrstva bohatá na cievy medzi bielkom a sietnicou. Privádza do oka kyslík a živiny a vyživuje sietnicu.

Okohybné svaly (lat. musculi bulbi)
Každé oko má šesť svalov, ktoré ním pohybujú hore, dole, do strán aj ho natáčajú. Musia pracovať presne zladene, aby sa obe oči pozerali na ten istý bod.
Ak nespolupracujú dobre, oči sa rýchlo unavia, bolí hlava alebo človek vidí dvojito.

Čo z toho vyplýva pre vaše okuliare
Najčastejšie chyby, ktoré korigujeme okuliarmi, súvisia práve s tým, kde sa v oku zaostrí svetlo:
Krátkozrakosť (lat. myopia)
Oko je o niečo dlhšie alebo láme svetlo príliš silno, preto sa obraz zaostrí pred sietnicou. Zle vidíte do diaľky. Pomôže rozptylka – sklo s mínusovou dioptriou.
Ďalekozrakosť (lat. hypermetropia)
Obraz by sa zaostril až za sietnicou. Oko sa preto musí neustále namáhať, najmä pri pohľade na blízko. Pomôže spojka – sklo s plusovou dioptriou.
Astigmatizmus (lat. astigmatismus)
Rohovka je zakrivená nepravidelne, preto sa svetlo v rôznych smeroch zaostrí na rôznych miestach. Obraz je rozmazaný a skreslený. Pomôže cylindrické sklo.
Presbyopia (starecká ďalekozrakosť) (lat. presbyopia)
Šošovka s vekom stráca pružnosť a pri pohľade na blízko už nedokáže zaostriť. Po 40-ke tak horšie vidíte na mobil či pri čítaní. Pomôžu okuliare na blízko, progresívne sklá (multifokálne sklá) alebo office sklá na prácu pri počítači.
Pri vyšetrení zraku zistíme, ako presne vaše oko zaostruje, a navrhneme okuliare, ktoré posunú ohnisko späť na sietnicu. Vyšetrenie zraku robíme na všetkých 13 optikách IMOOPTIK.
Na optikách Bratislava – Obchodná 57, Senica a Vrbové máme prístroj DNEye® Scanner 2+ od nemeckého Rodenstocku. Vyšetrenie je bezkontaktné a bez nutnosti rozkvapkať oči. Pozoruhodné je, že tento prístroj dokáže zistiť veľa zaujímavých vecí o zdraví vašich očí. Prácu oftalmológa samozrejme nenahrádza, pri vyšetrení však vieme odhaliť začínajúce ochorenia a odporučiť vás ďalej k očnému lekárovi.
Prístroj zmeria oko vo viac ako 7 000 bodoch a okrem presných dioptrií zistí aj:
- tvar a hrúbku rohovky – odhalí astigmatizmus aj prvé náznaky keratokonusu,
- vnútroočný tlak – dôležitý pre včasné odhalenie zeleného zákalu,
- hĺbku prednej očnej komory – pri úzkej komore hrozí náhly záchvat zeleného zákalu,
- zákaly v oku – napríklad začínajúci sivý zákal,
- veľkosť zrenice vo dne aj za šera – vysvetlí, prečo niekto horšie vidí v noci alebo pri šoférovaní.
Časté otázky
Ktorá časť oka láme svetlo najviac?
Rohovka – zabezpečuje približne dve tretiny lomivej sily oka. Šošovka potom dolaďuje zaostrenie podľa vzdialenosti.
Prečo mám slepú škvrnu a nevidím ju?
Na terči zrakového nervu nie sú bunky citlivé na svetlo. Mozog medzeru doplní z okolia a druhé oko ju prekryje.
Sú mušky pred očami nebezpečné?
Väčšinou nie – ide o prirodzené zmeny v sklovci. Ak sa však náhle objaví veľa nových mušiek, záblesky alebo tieň ako záves, choďte ešte v ten deň k očnému lekárovi.
Kedy ste si naposledy dali skontrolovať zrak?
Zrak sa často zhoršuje tak pomaly, že si to sami ani nevšimnete. Odporúčame vyšetrenie raz za 1–2 roky, po 40-ke každý rok.
- 13 optík na západnom Slovensku
- Termín si vyberiete online
Zakladateľ siete očných optík IMOOPTIK. V očnej optike pracuje od roku 2009 – po skončení štúdia začínal v optike GrandOptical. V roku 2012 si otvoril vlastnú optiku na Obchodnej ulici v Bratislave a dnes IMOOPTIK prevádzkuje 13 optík na západnom Slovensku.
